KTO SME
Sme spoločenstvo ľudí, ktoré je otvorené pre každého – hľadajúcich i tých, ktorí už dlhší čas žijú svoju vieru. Sme radi, ak môžeme niekomu pomôcť urobiť krok bližšie k Bohu. Okrem bohoslužieb a stretnutí v menších skupinách organizujeme počas roka viacero aktivít, ktorými sa snažíme vyjadriť a komunikovať naše presvedčenie , ale aj skvalitniť život ľudí v našom okolí.
Radi vás uvítame každú nedeľu o 9:30 na Sama Chalupku 7 v Leviciach, alebo na niektorej z našich ďalších aktivít. Pôsobíme nielen v Leviciach, ale aj v okolitých obciach.
Naším poslaním je milovať Boha a svojich blížnych. Kritériom a návodom k tomu, je pre nás Biblia – Písmo sväté. Sme tu aj preto, aby sme s láskou a milosrdenstvom pomáhali a slúžili ľuďom v núdzi.
Všetky činnosti nášho cirkevného zboru sú organizované vo vlastnej réžii, financované z dobrovoľných darov členov a priateľov. K základným dokumentom pre porozumenie fungovania nášho zboru patrí Ústava Cirkvi bratskej a Poriadok Cirkvi bratskej v Slovenskej republike (dokumenty môžete nájsť na webe Cirkvi bratskej v SR).
Naše vyznanie viery
Za najdôležitejšie pravidlo viery a života prijíma Cirkev bratská sväté Písmo – Bibliu. Hlási sa ku starokresťanským vyznaniam viery (Apoštolské vyznanie, Nicejsko-carihradské, Chalcedonské, Atanáziovo), k reformovaným konfesiám (najmä Druhé helvétske vyznanie viery, Heidelberský a Malý Westminsterský katechizmus), k odkazu Jednoty bratskej (najmä k Vyznaniu Jednoty bratov českých podľa vydania Komenského z roku 1662) a k zásadám tzv. evanjelikálneho hnutia vyjadreným napr. vyznaním Lausannského záväzku z roku 1974 a Záväzku z Kapského mesta z roku 2010.
Veríme, že Boh sa zjavuje všetkým ľuďom vo všetkých dobách prostredníctvom svojho stvorenia, v mravnom zákone vo svedomí človeka aj v dejinách. Zvláštnym spôsobom sa dával poznať svojmu vyvolenému ľudu. Zjavovaním svojej vôle v udalostiach dejín spásy, prostredníctvom svojho Zákona, slovami svojich poslov. S konečnou platnosťou sa zjavil vo svojom Synovi, Ježišovi Kristovi.
Veríme, že sväté Písmo Starej a Novej zmluvy je Božím slovom, vyjadreným slovami ľudských autorov. Sväté Písmo má božskú a ľudskú stránku. Stredom Písma je Ježiš Kristus, vtelené Božie slovo. Slovné vyjadrenie Písma je inšpirované Svätým Duchom. Sväté Písmo je najvyššou autoritou našej viery a života a zrozumiteľnou pravdou Božieho zjavenia. Je Božím darom cirkvi, svetlom a prostriedkom spoločenstva Boha a človeka. Písmo je nám dané, aby sme verili tomu čo učí, aby sme boli poslušní v tom, čo požaduje, a aby sme dôverovali všetkému, čo sľubuje.
Veríme v jedného Boha, večne pre-bývajúceho v milujúcej jednote troch osôb, Otca, Syna a Svätého Ducha. Tieto tri osoby tvoria dokonalú jednotu, každá je plne Boh a večne existujú ako trojjediný Boh.
Veríme, že Boh svojím Slovom stvoril všetko, viditeľné aj neviditeľné a dokončené dielo bolo veľmi dobré. Boh stvoril človeka, muža a ženu, na svoj obraz. Boh nám zveril zem do spravovania, aby sme ju obrábali a strážili, vďačne a múdro užívali jeho dobré dary.
Veríme, že Boh vo svojej prozreteľnosti zachováva a vedie celý svet k naplneniu svojich zámerov, nikoho však nezbavil zodpovednosti za vlastné rozhodovanie.
Veríme, že prví ľudia, Adam a Eva, zhrešili, keď boli zvedení satanom. Ako Adamovi potomkovia sme preto hriešnikmi, od prirodzenosti aj svojou voľbou. Svojím životom porušujeme Boží zákon. Nedôverou, pýchou, neposlušnosťou a svojvôľou tento stav potvrdzujeme. Privolávame tak na seba Boží súd a podliehame smrti ako odplate za hriech. Iba Božím spásnym dielom v Ježišovi Kristovi môžeme byť zachránení.
Veríme, že Ježiš Kristus je vtelený Boží Syn, pravý Boh a pravý človek. Ako zasľúbený Mesiáš Izraela bol počatý zo Svätého Ducha, narodil sa z panny Márie, žil bezhriešny život, bol ukrižovaný za vlády Pontského Piláta, telesne vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesia a sedí po pravici Boha Otca ako prostredník novej zmluvy medzi Bohom a ľuďmi. Ježiš Kristus priniesol obeť zmierenia za hriech sveta. Jeho smrť a vzkriesenie tvoria jediný základ spásy.
Veríme, že Svätý Duch je osobou trojjediného Boha, skrze ktorú Boh pôsobí v stvorení a uvádza do života ľudí Božie, spasiteľné dielo v Kristovi. Svätý Duch usvedčuje z hriechu, vedie k pokániu a viere v Krista, znovuzrodením robí z ľudí nové stvorenia a začleňuje ich do Božej rodiny. Svojím prebývaním v nich ich posväcuje, vyučuje, osvecuje a vedie. Zmocňuje ich svojimi darmi pre život, pre službu v cirkvi aj pre misijné poslanie. Veríme, že Boh naplnil v Ježišovi Kristovi svoj večný plán spásy. Hriešnikovi, ktorý bol povolaný v Pánovi Ježišovi a ktorý sa v pokání a vo viere obracia k živému Bohu, dáva Boh svojím slovom účasť na Kristovej smrti a vzkriesení. Človeku je odpustené, stáva sa ospravedlneným údom Kristovho tela, Božieho ľudu, a znovuzrodeným Božím dieťaťom. Je slobodný pre nový život v posvätení a pre radostnú nádej na zavŕšenie spásy vo vzkriesení tela a večnom živote v Božej prítomnosti.
Veríme, že Boh povolával a zhromažďoval svoj ľud už v dejinách Izraela. Ježiš Kristus vytvára ľud Novej zmluvy zo všetkých národov sveta ako svoju cirkev. Cirkev je spoločenstvo tých, ktorí boli v Kristovi spasení a Svätým Duchom zapojení do Kristovho tela, ktorého je on hlavou. Veríme, že cirkev je jedna, všeobecná, svätá a apoštolská. Cirkev je všade tam, kde sa zvestuje Božie slovo, slávia sviatosti a veriaci sa vzájomne povzbudzujú a napomínajú, aby rástli do podoby Krista.
Veríme, že poslaním cirkvi je uctievať Boha a dosvedčovať všetkým ľuďom Božiu lásku. Cirkev je povolaná zvestovať jedinečnosť Ježiša Krista a spasenie v ňom, získavať mu učeníkov, pomáhať núdznym, stavať sa proti nespravodlivosti a prijímať spoluzodpovednosť za Božie stvorenie.
Veríme, že Ježiš Kristus príde vo svojej moci a sláve, aby v plnosti zavŕšil Božie kráľovstvo. Očakávanie návratu Krista, ktorý nastane v čase, ktorý pozná iba Boh, vyžaduje bdelosť a motivuje veriacich k zbožnému životu. Všetci vstanú z mŕtvych a na Božom súde budú nespravodliví odsúdení a spravodliví v Kristovi budú prijatí do večnej radosti a slávy nového neba a novej zeme.
Náš príbeh – História Zboru Cirkvi bratskej v Leviciach
Zbor Cirkvi bratskej v Leviciach vznikol zo Slovákov – repatriantov z Nyíregyházy, ktorí sa po druhej svetovej vojne presťahovali z Maďarska pod vedením kazateľa J.O. Markuša. Najprv zbor žil samostatne, potom sa po dlhšom hľadaní (25. 9. 1950) pripojil k vtedajšej Jednote českobratskej (dnes Cirkvi bratskej).
Vtedajšie hľadanie duchovného domova nebolo vôbec ľahké. Presídlenie, veľké sucho, následná násilná kolektivizácia a skutočnosť, že zbor nemal svoju modlitebňu, ťažko doliehali na spoločenstvo. Veľkou pomocou v tom čase boli bratia z cirkevného zboru z Bratislavy. Neskôr štátne úrady pridelili zboru budovu v Leviciach, na Komenského ulici č. 9, ktorá sa po niekoľkých úpravách, stala vhodnou na bohoslužobné účely.
V roku 1957 dostal zbor i druhého kazateľa Ľudovíta Fazekaša, ktorý mal značný vplyv najmä na mladú generáciu. V r. 1962 sa správy levického zboru ujal kazateľ Ondrej Prištiak. Svorná spolupráca oboch kazateľov priniesla požehnané ovocie.
V roku 1969 na mládežníckom pobyte na „Hrbe“ zažila mladá generácia zboru duchovné prebudenie. Mladí ľudia sa stali nositeľmi nového duchovného zápasu o autentickejšie kresťanstvo.
K duchovnej aktivite zboru pomohla i stavba vlastnej modlitebne. Po dvadsiatich mesiacoch intenzívnych stavebných prácach, dňa 24. 3. 1985, aj levický zbor získal svoj dávno vytúžený domov – novú modlitebňu na ul. Sama Chalupku 7. Tým sa splnila „vízia“ otcov i vtedajšej generácie. Zbor čakal ďalší krok: stať sa misijne aktívnym zborom.
Členovia začali pomáhať aj iným zborom na Slovensku pri budovaní modlitební. Tak objavili požehnanie, ktoré so sebou prináša vzájomné spoločenstvo a duchovná jednota.
Po novembri 1989 sa zintenzívnila práca dovnútra i navonok. Kazateľom bol v tom čase kazateľ Milan Halža. V r. 1992 sa stal duchovným správcom zboru kazateľ Ján Henžel a prácu s mladou generáciou prebral Tibor Máhrik. Misijnú aktivitu zboru začal rozvíjať Pavol Cseh, ktorý s ostatnými spolupracovníkmi založil misijný zbor v Nitre (2009).
V r. 2005 sa stal správcom zboru kazateľ Štefan Evin. Levický zbor duchovne spravoval i zbor v Trnave, kde pôsobil kazateľ Juraj Kohút ml. V období od roku 2004 -2021 sa postupne podarilo rozbehnúť projekty, ktorými slúži vo svojom okolí. Najprv to bolo Mládežnícke centrum Kontakt . Neskôr Miesto v dome – pomoc pre núdznych. Senior Garden – domov pre seniorov. Zatiaľ posledným zrealizovaným projektom bola kresťanská škola Narnia.
V r. 2015 – 2020 bol duchovným správcom zboru kazateľ Roman Neumann. Od roku 2021 je duchovnou správou poverený kazateľ Miroslav Haszics.
História Cirkvi bratskej
Cirkev bratská je mladšou vetvou na historickom kmeni kresťanstva, s koreňmi v apoštolskej tradícii. Cirkev stojí na Evanjeliu, na dobrej správe o Bohu, ktorý prišiel, aby slúžil a dal svoj život za nás. Z hľadiska cirkevných dejín a teologických dôrazov sa radíme k cirkvám reformačným a evanjelikálnym. Znamená to, že sa odvolávame na biblické evanjelium Ježiša Krista, ako najdôležitejšie východisko a kritérium živej viery a zbožného života.
Sto rokov pred svetovou reformáciou v Nemecku (M. Luther) a Švajčiarsku (O. Zwingli a J. Kalvín) vznikla reformácia v Čechách (J. Hus, 1415). Na ňu nadväzuje aj vznik Jednoty bratskej v roku 1457. Jej posledným biskupom bol Ján Amos Komenský (1627-1672). Prenasledovanie v 17.st. Jednotu bratskú vypudilo z Rakúsko-Uhorska a presadilo do Saska. Tam tzv. „Moravskí bratia“ rozkvitli. Predbehli svoju dobu hlavne čo sa týka zahraničnej misie. Boli novodobými misionárskymi priekopníkmi.
V ich materskej krajine, v Českom kráľovstve, však bola situácia cirkvi oveľa horšia. Tolerančný patent cisára Jozefa II. z r. 1781 priniesol aspoň obmedzené slobody pre luteránov a kalvínov na území Rakúskej monarchie.
Protestantské cirkvi, poznačené stáročiami silnej protireformácie, strácali svoj zápal a stávali sa čoraz formálnejšími. Opätovnú obnovu viery prinieslo až tzv. prebudenecké hnutie v 19. storočí.
K porozumeniu histórie Cirkvi bratskej je treba spoznať jej predchodcu – Slobodnú reformovanú cirkev. Vznikla na českom území v r. 1880 a prichádzali do nej ľudia, ktorých život bol premenený Evanjeliom, ktorí chceli, aby Písmo sväté bolo najdôležitejšou autoritou ich života a ktorí chceli správu o zachraňujúcom Bohu podávať ďalej. Cirkev sa rýchlo šírila aj na Slovensko.
Za 1. Československej republiky prišlo aj nové meno – Jednota českobratská, ktoré odkazovalo na tradíciu starej Jednoty bratskej. V tomto období cirkev naberala na veľkosti a cirkevné zbory rástli v Čechách ale aj na Slovensku. Historickou zaujímavosťou môže byť fakt, že po vzniku ČSR, v r. 1919, sa duchovným poradcom a spovedníkom prvého prezidenta T. G. Masaryka stal kazateľ Cirkvi bratskej František Urbánek.
Keďže cirkev rástla na oboch stranách rieky Moravy, v r. 1967 zmenila meno na Cirkev bratská, pod ktorým naša cirkev v obidvoch krajinách pôsobí až doteraz.