O nás

Sme skupina ľudí, ktorá je otvorená pre kohokoľvek – hľadajúcich i tých, ktorí už Ježišovi dôverujú. Sme radi, ak môžeme niekomu pomôcť urobiť krok bližšie k Bohu akýmkoľvek spôsobom, ktorý je v našich silách. Okrem bohoslužieb a stretnutí v menších skupinách organizujeme počas roka viacero aktivít, ktorými sa snažíme vyjadriť a komunikovať našu vieru, ale aj skvalitniť život ľudí v našom okolí.

Radi vás uvidíme túto nedeľu o 9:30 na Sama Chalupku 7 v Leviciach alebo na niektorej z našich aktivít. Pôsobíme nielen v Leviciach, ale aj v okolitých dedinách: Horná Seč, Dolná Seč, Mýtne Ludany, Nový Tekov, Jur nad Hronom.

Naším poslaním je milovať Boha a svojich blížnych. Kritériom a návodom k tomu je pre nás Biblia – Písmo sväté. Sme tu aj preto, aby sme s láskou a milosrdenstvom pomáhali a slúžili ľuďom v núdzi.

Všetky činnosti zboru sú organizované vo vlastnej réžii, financované z dobrovoľných darov členov a priateľov. K základným dokumentom pre porozumenie fungovania nášho zboru patrí Ústava a Poriadok Cirkvi bratskej (dokumenty sú na webe Cirkvi bratskej v SR).

Naša vízia

Sme spoločenstvo ľudí, ktorí vo svojej nedokonalosti zažívajú premieňajúcu moc Ježiša Krista. Preto je našou spoločnou víziou: Milovať Boha, prejavovať lásku k ľuďom a slúžiť svetu. Čo to znamená?

Láska k Bohu – usilujeme sa, aby všetko smerovalo k Ježišovi
Láska k ľuďom – robíme veci pre rôzne skupiny ľudí
Služba svetu – chceme byť v našom okolí prínosom pre našich susedov, kolegov, známych aj naše mesto.

Láska k Bohu

Láska k Bohu
Ježiš
usilujeme sa, aby rástla naša láska a aby všetko smerovalo k Ježišovi a k Jeho sláve

Láska k ľudom

Láska k ľudom
ľudia
pripravujeme aktivity pre rôzne skupiny ľudí a prakticky chceme prejavovať lásku

Služba svetu

Služba svetu
služba
chceme byť v našom okolí prínosom pre našich susedov, kolegov, známych aj naše mesto

Ekumenická a zahraničná spolupráca

Sme otvorení pre spoluprácu so všetkými kresťanskými cirkvami, ktoré vyznávajú osobnú vieru v Ježiša Krista potvrdenú vedomým prijatím odpustenia hriechov a životom podľa Božieho slova. Ako Cirkev bratská sme členmi Evanjelickej aliancie a Ekumenickej rady cirkví. V zahraničí najužšie spolupracujeme s Cirkvou bratskou v Českej republike, s ktorou naďalej tvoríme jednu denomináciu. S ostatnými sesterskými cirkvami tvoríme Medzinárodnú federáciu slobodných evanjelikálnych cirkví (IFFEC). Spolupracujeme so svetovou misiou Wycliffe Bible Translators, miestnym združením Ježiš pre každého a partnerskými organizáciami zameranými na zakladanie nových zborov (M4 a ACTS29) a prácu s mládežou (TC Kompas).

Naše vyznanie viery

Za pravidlo viery a života prijíma Cirkev bratská sväté Písmo – Bibliu. Hlási sa ku starokresťanským vyznaniam viery (Apoštolské vyznanie, Nicejsko-carihradské, Chalcedonské, Atanáziovo), k reformovaným konfesiám (najmä Druhé helvétske vyznanie viery, Heidelberský a Malý Westminsterský katechizmus), k odkazu Jednoty bratskej (najmä k Vyznaniu Jednoty bratov českých podľa vydania Komenského z roku 1662) a k zásadám evanjelikálneho hnutia vyjadreným napr. vyznaním Lausannského záväzku z roku 1974 a Záväzku z Kapského mesta z roku 2010.

O zjavení: Veríme, že Boh sa zjavuje všetkým ľuďom vo všetkých dobách prostredníctvom svojho stvorenia, v mravnom zákone vo svedomí človeka aj v dejinách. Zvláštnym spôsobom sa dával poznať svojmu vyvolenému ľudu zjavovaním svojej vôle v udalostiach dejín spásy, prostredníctvom svojho Zákona, slovami svojich poslov. S konečnou platnosťou sa zjavil vo svojom Synovi, Ježišovi Kristovi.

O svätom Písme: Veríme, že sväté Písmo Starej a Novej zmluvy je Božím slovom vyjadreným slovami ľudských autorov. Sväté Písmo má božskú a ľudskú stránku. Stredom Písma je Ježiš Kristus, vtelené Božie slovo, a slovné vyjadrenie Písma je plne inšpirované Svätým Duchom. Sväté Písmo je najvyššou autoritou našej viery a života, je nemylnou, dostatočnou a zrozumiteľnou pravdou Božieho zjavenia. Je Božím darom cirkvi, svetlom a prostriedkom spoločenstva Boha a človeka. Pre správne pochopenie Písma a jeho aplikáciu v našich životoch je potrebné sa nechať viesť Svätým Duchom. Potrebujeme tiež pomoc ostatných veriacich a vykladačov Písma. Písmo je nám dané, aby sme verili všetkému, čo učí, aby sme boli poslušní vo všetkom, čo požaduje, a aby sme dôverovali všetkému, čo sľubuje.

O Bohu: Veríme v jedného Boha, dokonalého vo svojich vlastnostiach a činoch, večne pre-bývajúceho v milujúcej jednote troch osôb, Otca, Syna a Svätého Ducha. Tieto tri osoby tvoria dokonalú jednotu, každá je plne Boh a večne existujú ako trojjediný Boh.

O stvorení: Veríme, že Boh svojím Slovom stvoril všetko, viditeľné aj neviditeľné a dokončené dielo bolo veľmi dobré. Boh stvoril človeka, muža a ženu, ako svoj obraz. Boh nám zveril zem do spravovania, aby sme ju obrábali a strážili, vďačne a múdro užívali jeho dobré dary, aby sme sa spoliehali na jeho starostlivosť a tak žili na jeho slávu a radovali sa zo vzťahu s ním. Veríme, že Boh vo svojej prozreteľnosti zachováva a vedie celý svet k naplneniu svojich zámerov, nikoho však nezbavil zodpovednosti za vlastné rozhodovanie.

O hriechu: Veríme, že prví ľudia, Adam a Eva, zhrešili, keď boli zvedení satanom. Ako Adamovi potomkovia sme hriešnikmi, od prirodzenosti aj voľbou, svojím životom porušujeme Boží zákon a svojou nedôverou, pýchou, neposlušnosťou a svojvôľou tento stav potvrdzujeme. Privolávame tak na seba Boží hnev a súd a podliehame smrti ako odplate za hriech. Iba Božím spásnym dielom v Ježišovi Kristovi môžeme byť zachránení.

O Ježišovi Kristovi: Veríme, že Ježiš Kristus je vtelený Boží Syn, pravý Boh a pravý človek. Ako zasľúbený Mesiáš Izraela bol počatý zo Svätého Ducha, narodil sa z panny Márie, žil bezhriešny život, bol ukrižovaný za vlády Pontského Piláta, telesne vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesia a sedí po pravici Boha Otca ako prostredník novej zmluvy medzi Bohom a ľuďmi. Ježiš Kristus je náš zástupca a obeť zmierenia za hriech sveta. Jeho smrť a vzkriesenie tvoria jediný základ spásy.

O Svätom Duchu: Veríme, že Svätý Duch je osobou trojjediného Boha, skrze ktorú Boh pôsobí v stvorení a uvádza do života ľudí Božie spasiteľné dielo v Kristovi. Svätý Duch usvedčuje z hriechu, vedie k pokániu a viere v Krista, znovuzrodením robí z ľudí nové stvorenia a začleňuje ich do Božej rodiny. Svojím prebývaním ich posväcuje, vyučuje a osvecuje, vedie, zmocňuje a vystrojuje svojimi darmi pre život, pre službu v cirkvi aj pre misijné poslanie vo svete.

O spáse: Veríme, že Boh iba z milosti naplnil v Ježišovi Kristovi svoj večný plán spásy. Hriešnikovi, ktorý bol povolaný v Pánovi Ježišovi a ktorý sa v pokání a vo viere obracia k živému Bohu, dáva Boh svojím slovom účasť na Kristovej smrti a vzkriesení. Človeku je odpustené, stáva sa ospravedlneným údom Kristovho tela, Božieho ľudu, a znovuzrodeným Božím dieťaťom, je oslobodený pre nový život v posvätení a pre radostnú nádej na zavŕšenie spásy vo vzkriesení tela a večnom živote v Božej prítomnosti.

O cirkvi: Veríme, že Boh povolával a zhromažďoval svoj ľud už v dejinách Izraela. Ježiš Kristus vytvára ľud novej zmluvy zo všetkých národov sveta ako svoju cirkev. Cirkev je spoločenstvo tých, ktorí boli v Kristovi spasení a Svätým Duchom zapojení do Kristovho tela, ktorého je on hlavou. Veríme, že cirkev je jedna, všeobecná, svätá a apoštolská. Cirkev je všade tam, kde sa zvestuje Božie slovo, slávia sviatosti a veriaci sa vzájomne povzbudzujú a napomínajú, aby rástli do podoby Krista.

O poslaní cirkvi: Veríme, že poslaním cirkvi je uctievať Boha a dosvedčovať všetkým ľuďom Božiu lásku. Cirkev je povolaná zvestovať jedinečnosť Ježiša Krista a spasenie v ňom, získavať mu učeníkov, pomáhať núdznym, stavať sa proti každej forme nespravodlivosti a prijímať spoluzodpovednosť za Božie stvorenie.

O posledných veciach: Veríme, že Ježiš Kristus príde vo svojej moci a sláve, aby v plnosti zavŕšil Božie kráľovstvo. Očakávanie návratu Krista, ktorý nastane v čase, ktorý pozná iba Boh, vyžaduje neustálu bdelosť a motivuje veriacich k zbožnému životu. Všetci vstanú z mŕtvych a na Božom súde budú nespravodliví odsúdení k večnému trestu a spravodliví v Kristovi budú prijatí do večnej radosti a slávy nového neba a novej zeme. Tam budú uctievať Boha, slúžiť mu a večne sa radovať v jeho prítomnosti.

Náš príbeh - História Zboru Cirkvi bratskej v Leviciach

Zbor Cirkvi bratskej v Leviciach vznikol zo Slovákov – repatriantov z Nyíregyházy, ktorí sa po druhej svetovej vojne presťahovali z Maďarska pod vedením kazateľa Markuša. Najprv žil samostatne, potom sa po dlhšom hľadaní (25. 9. 1950) pripojil k Jednote českobratskej.

Hľadanie duchovného domova a správne zaradenie sa do Božieho diela na Slovensku nebolo ľahké. Okrem toho bolo po presídlení veľké sucho, prišla kolektivizácia a zbor bol bez modlitebne. Veľkou pomocou v tom čase boli bratia z Bratislavy. Neskôr štátne úrady pridelili zboru vhodnú budovu v Leviciach na Komenského ulici č. 9.

V roku 1957 dostal zbor i druhého kazateľa – brata Ľudovíta Fazekaša, ktorý mal dobrý vplyv najmä na mladú generáciu. Tak sa práca rozšírila a prehĺbila. V r. 1962 sa spravovania levického zboru ujal kazateľ Ondrej Prištiak. Svorná spolupráca oboch kazateľov priniesla požehnané ovocie.

V roku 1969 na mládežníckom pobyte na „Hrbe“ zažili mnohí duchovné prebudenie. Mladí ľudia sa stali nositeľmi nového duchovného zápasu; boli to oni, čo túžili po autentickejšom kresťanstve. Boli to počiatky duchovného prerodu zboru, prvé krôčiky k jeho misijnému poslaniu.

K duchovnej aktivite zboru pomohla i prestavba vlastnej modlitebne, ktorá pokračovala tým, že ľudia začali pomáhať aj iným zborom na Slovensku pri budovaní modlitební. Tak objavili požehnanie, ktoré so sebou prináša vzájomné spoločenstvo a duchovná jednota.

Po 20-mesačných stavebných prácach, dňa 24. 3. 1985, aj levický zbor nadobudol svoj dávno vytúžený domov – novú modlitebňu na ul. Sama Chalupku 7. Tým sa splnila „vízia“ otcov i vtedajšieho pokolenia v zbore. Zbor čakal ďalší krok: stať sa misijne aktívnym zborom.

Po novembri 1989 sa zintenzívnila práca dovnútra i navonok. Správcom zboru sa stal Ján Henžel (1992), prácu s mladou generáciou prebral Tibor Máhrik a misijnú aktivitu zboru začal rozvíjať Pavol Cseh, ktorý s ostatnými spolupracovníkmi založil misijný zbor v Nitre (2009).

V r. 2004 sa stal správcom zboru kazateľ Štefan Evin. V období od roku 2004 sa postupne podarilo rozbehnúť projekty, ktorými zbor chcel slúžiť vo svojom okolí. Najprv to bolo Mládežnícke centrum Kontakt. Neskôr Miesto v dome – pomoc pre núdznych a nakoniec Senior Garden – domov pre seniorov.

Od septembra 2015 je hlavným kazateľom Roman Neumann.

História Cirkvi bratskej

Cirkev bratská je jednou z kresťanských cirkví, ktorá vyznáva základné starokresťanské vyznania viery. Svoj pôvod, tak ako celá kresťanská cirkev, má v Bohu. Boh Otec si ju povoláva, Boh Syn za ňu zomiera a Boh Duch Svätý ju vedie a posväcuje.

Cirkev bratská je mladým konárikom na historickom kmeni kresťanstva, s koreňmi v apoštolskej tradícii. Cirkev stojí na Evanjeliu, na dobrej správe o Bohu, ktorý prišiel, aby slúžil a dal svoj život za nás. Z hľadiska cirkevných dejín a teologických dôrazov sa radíme k cirkvám reformačným a evanjelikálnym. Znamená to, že sa odvolávame na biblické evanjelium Ježiša Krista, ako jediné a kľúčové východisko a kritérium živej viery a zbožného života.

Sto rokov pred svetovou reformáciou v Nemecku (M. Luther) a Švajčiarsku (O. Zwingli a J. Kalvín) vznikla reformácia v Čechách (J. Hus, 1415). Za reformáciou stála snaha o návrat cirkvi k biblickému evanjeliu. Reformačné myšlienky aj napriek silnej protireformácii pretrvávali. Dôkazom je aj vznik Jednoty bratskej v roku 1457. Ich posledným biskupom bol Ján Amos Komenský (1627-1672). Prenasledovanie Jednotu bratskú vypudilo z Rakúsko-Uhorska a presadilo do Saska. Tam „Moravskí bratia“ rozkvitli. Predbehli svoju dobu hlavne čo sa týka zahraničnej misie. Boli novodobými misionárskymi priekopníkmi. Niesli Evanjelium na miesta, kde dovtedy o Božej záchrane nepočuli.

V ich materskej krajine, Českom kráľovstve, však bola situácia cirkvi oveľa horšia. Tolerančný patent cisára Jozefa II. z r. 1781 priniesol aspoň obmedzené slobody pre luteránov a kalvínov na území Rakúskej monarchie. Avšak nasledujúce obdobie bolo obdobím postupného úpadku viery. Protestantské cirkvi, poznačené stáročiami silnej protireformácie, strácali svoj zápal a stávali sa čoraz formálnejšími. Opätovnú obnovu viery prinieslo až prebudenecké hnutie v 19. storočí.

K porozumeniu histórie Cirkvi bratskej je treba spoznať jej predchodcu, Svobodnú cirkev reformovanú. Vznikla na českom území v r. 1880 a prichádzali do nej ľudia, ktorých život bol zreteľne premenený Evanjeliom, ktorí chceli, aby Písmo sväté bolo konečnou a dostačujúcou autoritou ich života a ktorí chceli správu o zachraňujúcom Bohu rozchyrovať ďalej. Cirkev sa rýchlo šírila aj na Slovensko.

Za 1. Československej republiky prišlo aj nové meno, Jednota českobratská, ktoré odkazovalo na tradíciu Jednoty bratskej. V tomto období cirkev naberala na veľkosti a cirkevné zbory rástli aj na Slovensku. Historickou zaujímavosťou môže byť fakt, že po vzniku ČSR, v r. 1919, sa duchovným poradcom a spovedníkom prvého prezidenta T. G. Masaryka stal kazateľ Cirkvi bratskej František Urbánek.

Keďže cirkev rástla na oboch stranách rieky Moravy, v r. 1967 zmenila meno na Cirkev bratská, pod ktorým naša cirkev pôsobí až doteraz.