Zbor Cirkvi bratskej v Leviciach vznikol zo Slovákov – repatriantov z Nyíregyházy, ktorí sa po druhej svetovej vojne presťahovali z Maďarska pod vedením kazateľa Markuša. Najprv žil samostatne, potom sa po dlhšom hľadaní (25. 9. 1950) pripojil k Jednote českobratskej.
Hľadanie duchovného domova a správne zaradenie sa do Božieho diela na Slovensku nebolo ľahké. Okrem toho bolo po presídlení veľké sucho, prišla kolektivizácia a zbor bol bez modlitebne. Veľkou pomocou v tom čase boli bratia z Bratislavy. Neskôr štátne úrady pridelili zboru vhodnú budovu v Leviciach na Komenského ulici č. 9.
V roku 1957 dostal zbor i druhého kazateľa – brata Ľudovíta Fazekaša, ktorý mal dobrý vplyv najmä na mladú generáciu. Tak sa práca rozšírila a prehĺbila. V r. 1962 sa spravovania levického zboru ujal kazateľ Ondrej Prištiak. Svorná spolupráca oboch kazateľov priniesla požehnané ovocie.
V roku 1969 na mládežníckom pobyte na „Hrbe“ zažili mnohí duchovné prebudenie. Mladí ľudia sa stali nositeľmi nového duchovného zápasu; boli to oni, čo túžili po autentickejšom kresťanstve. Boli to počiatky duchovného prerodu zboru, prvé krôčiky k jeho misijnému poslaniu.
K duchovnej aktivite zboru pomohla i prestavba vlastnej modlitebne, ktorá pokračovala tým, že ľudia začali pomáhať aj iným zborom na Slovensku pri budovaní modlitební. Tak objavili požehnanie, ktoré so sebou prináša vzájomné spoločenstvo a duchovná jednota.
Po 20-mesačných stavebných prácach, dňa 24. 3. 1985, aj levický zbor nadobudol svoj dávno vytúžený domov – novú modlitebňu na ul. Sama Chalupku 7. Tým sa splnila „vízia“ otcov i vtedajšieho pokolenia v zbore. Zbor čakal ďalší krok: stať sa misijne aktívnym zborom.
Po novembri 1989 sa zintenzívnila práca dovnútra i navonok. Správcom zboru sa stal Ján Henžel (1992), prácu s mladou generáciou prebral Tibor Máhrik a misijnú aktivitu zboru začal rozvíjať Pavol Cseh, ktorý s ostatnými spolupracovníkmi založil misijný zbor v Nitre (2009).
V r. 2004 sa stal správcom zboru kazateľ Štefan Evin. V období od roku 2004 sa postupne podarilo rozbehnúť projekty, ktorými zbor chcel slúžiť vo svojom okolí. Najprv to bolo Mládežnícke centrum Kontakt. Neskôr Miesto v dome – pomoc pre núdznych a nakoniec Senior Garden – domov pre seniorov.
Od septembra 2015 je hlavným kazateľom Roman Neumann.
História Cirkvi bratskej
Cirkev bratská je jednou z kresťanských cirkví, ktorá vyznáva základné starokresťanské vyznania viery. Svoj pôvod, tak ako celá kresťanská cirkev, má v Bohu. Boh Otec si ju povoláva, Boh Syn za ňu zomiera a Boh Duch Svätý ju vedie a posväcuje.
Cirkev bratská je mladým konárikom na historickom kmeni kresťanstva, s koreňmi v apoštolskej tradícii. Cirkev stojí na Evanjeliu, na dobrej správe o Bohu, ktorý prišiel, aby slúžil a dal svoj život za nás. Z hľadiska cirkevných dejín a teologických dôrazov sa radíme k cirkvám reformačným a evanjelikálnym. Znamená to, že sa odvolávame na biblické evanjelium Ježiša Krista, ako jediné a kľúčové východisko a kritérium živej viery a zbožného života.
Sto rokov pred svetovou reformáciou v Nemecku (M. Luther) a Švajčiarsku (O. Zwingli a J. Kalvín) vznikla reformácia v Čechách (J. Hus, 1415). Za reformáciou stála snaha o návrat cirkvi k biblickému evanjeliu. Reformačné myšlienky aj napriek silnej protireformácii pretrvávali. Dôkazom je aj vznik Jednoty bratskej v roku 1457. Ich posledným biskupom bol Ján Amos Komenský (1627-1672). Prenasledovanie Jednotu bratskú vypudilo z Rakúsko-Uhorska a presadilo do Saska. Tam „Moravskí bratia“ rozkvitli. Predbehli svoju dobu hlavne čo sa týka zahraničnej misie. Boli novodobými misionárskymi priekopníkmi. Niesli Evanjelium na miesta, kde dovtedy o Božej záchrane nepočuli.
V ich materskej krajine, Českom kráľovstve, však bola situácia cirkvi oveľa horšia. Tolerančný patent cisára Jozefa II. z r. 1781 priniesol aspoň obmedzené slobody pre luteránov a kalvínov na území Rakúskej monarchie. Avšak nasledujúce obdobie bolo obdobím postupného úpadku viery. Protestantské cirkvi, poznačené stáročiami silnej protireformácie, strácali svoj zápal a stávali sa čoraz formálnejšími. Opätovnú obnovu viery prinieslo až prebudenecké hnutie v 19. storočí.
K porozumeniu histórie Cirkvi bratskej je treba spoznať jej predchodcu, Svobodnú cirkev reformovanú. Vznikla na českom území v r. 1880 a prichádzali do nej ľudia, ktorých život bol zreteľne premenený Evanjeliom, ktorí chceli, aby Písmo sväté bolo konečnou a dostačujúcou autoritou ich života a ktorí chceli správu o zachraňujúcom Bohu rozchyrovať ďalej. Cirkev sa rýchlo šírila aj na Slovensko.Za 1. Československej republiky prišlo aj nové meno, Jednota českobratská, ktoré odkazovalo na tradíciu Jednoty bratskej. V tomto období cirkev naberala na veľkosti a cirkevné zbory rástli aj na Slovensku.
Historickou zaujímavosťou môže byť fakt, že po vzniku ČSR, v r. 1919, sa duchovným poradcom a spovedníkom prvého prezidenta T. G. Masaryka stal kazateľ Cirkvi bratskej František Urbánek.Keďže cirkev rástla na oboch stranách rieky Moravy, v r. 1967 zmenila meno na Cirkev bratská, pod ktorým naša cirkev pôsobí až doteraz.